Výstava AMART Ladislav Černý 2016

Umelecký úvod

Galéria AMART | Viedeň, 23. apríla 2016

Aké očakávania máte od umenia? Napríklad skladateľ Peter Ružička vidí umenie ako "stále sa obnovujúcu energiu, ktorá vyvažuje bezduchú rasu. Estetický prostriedok rozlišovania a vyostrovania úsudku". Podľa umeleckého kritika Wolfganga Ullricha je "umenie vždy úspešné, keď nám pomáha vnímať a interpretovať náš každodenný život trochu "nanovo"." Georg Baselitz, nemecký maliar a sochár, sa vyslovuje "proti poučkám a apelom na morálku ako úlohe umenia". A Mario Vargas Llosa, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, sa sťažuje na "rastúcu banalizáciu umenia". Podľa neho sa umenie stáva čoraz viac zábavou, niečím, čím sa dá na chvíľu zabaviť.

Vyvstáva otázka: "Mali by sme mať od umenia vôbec nejaké očakávania?" "L'art pour l'art - úlohou umenia je umenie" bolo heslo avantgardného prístupu k umeniu na konci 19. storočia. Umenie by preto malo byť sebestačné a bezúčelné! Názor, ktorý sa zdá byť rovnako jednoduchý ako logický. Avšak skutočnosť, že sa z toho často vyvodzuje opačný záver, že umenie je prakticky povinné ustúpiť od akejkoľvek kritiky, opäť implikuje očakávania: umelec ako odmietajúci, ako revolucionár, ako zástupný činiteľ, ako poskytovateľ služieb...

Nech už je váš názor akýkoľvek, Ladislav Černý rozhodne nepatrí medzi umelcov, ktorí koketujú s očakávaniami. Vyzýva nás ako divákov, vyvoláva diskusie, necháva otvorené otázky. Narodil sa 2. novembra 1965 v Bratislave a študoval najprv na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a potom na Akadémii v Drážďanoch. Jeho diela boli vystavené okrem iného na Slovensku, vo Veľkej Británii, Francúzsku, Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Je členom troch umeleckých skupín na Slovensku. Okrem klasických techník výtvarného umenia: maľby a sochárstva, sa Černý venuje aj objektovému umeniu. Galéria Amart je prvou rakúskou galériou, ktorá na samostatnej výstave predstavuje prierez jeho tvorby za posledných desať rokov. Hoci neexistuje "typické Černého dielo", ako správne upozorňuje Benedikt Mairwöger, majiteľ galérie Amart, predsa len existujú parametre, ktoré poukazujú na "jeho umenie". Na jednej strane ich možno nájsť v motívoch jeho diel, ktoré odrážajú ľudský stav z pohľadu jeho veľmi osobného vnímania a cítenia. Na druhej strane ich nachádzame v jeho jazyku farieb a foriem, ktorý ako divák sprostredkovane, vo výrazovej "závažnosti", ktorá je pre Černého charakteristická. Bezprostrednosť, ktorá diváka priťahuje, zaujme ho, ale nie vždy mu umožní prístup. "Černého dielo" nevzniká z potreby vyzdobiť náš pokojný domov. "Černého dielo" je vytvorené kvôli nemu samému. Odráža celé spektrum jeho života, vložené medzi narodením a nevyhnutnej smrťi. Tu sa odohrávajú stretnutia, dotyky a vzťahy. Láska sa tu stretáva s utrpením a bolesťou, sexualita s morálkou a umieraním.

Dokonca aj údajne harmonické medziľudské stretnutia, ako napríklad na obrazoch Dotyk a Objatie, sa v diele Ladislava Černého zdajú byť komplikované. Na prvý pohľad tak protagonisti filmu Dotyk vyjadrujú pozorné zblíženie. V dôsledku toho však vzniká pocit odstupu alebo dokonca defenzívy. A scéna "Objatie", odetá do pastelovej ružovej, niekedy vyvoláva skôr dojem boja než nežného puta. Černého práca je zložitá, zamotaná, spletitá - nikdy nie triviálna a už vôbec nie triviálna. Jeho predstava "harmónie" je tiež hádankou. Pýtame sa, aký koncept harmónie sa skrýva za touto expresívnou farebnosťou? Vo filme "Svedomie" je symbolika transparentnejšia. Výrazná červeno-oranžová a žiarivá žltá tu hlasno hovoria ako morálne vedomie, ako pocit povinnosti a viny. Biela nevinne ohraničuje plochu obrazu a čierna sa na nás pozerá tvárou pravdy.

Práve farby, kontrasty a sila štetca nám signalizujú únavu zo sveta. Človek sa stáva uelcom zo zúfalstva," povedal raz Ernst Ludwig Kirchner. A Černý? Ešte som sa ho nepýtal. Pravdepodobne necháva odpoveď otvorenú aj tak...

Tak ako v maľbe, aj v sochárskej tvorbe sa zaoberá všetkými odtlačkami našej ľudskej existencie. V materiáloch, ktoré používa, polychromovanej sadre a oceli, sa stretáva odolnosť a poddajnosť, teplo a chlad. Vo "Vzťahoch" čierna oceľ prerušuje predpokladané puto, takže keď sa pozeráme na sochu v tvare kruhu, náhle sa vydávame hľadať "koniec" tohto vzťahu. Mimoriadne oduševnený jeho "Neha". Človek je dokonca v pokušení spochybniť autorstvo diela. Ale aj to je Černý: za všetkou monumentálnosťou a expresívnou priamočiarosťou sa skrýva citlivosť a zraniteľnosť. Treba však poznamenať, že Ladislav Černý v žiadnom zo svojich diel rozhodne neslúži estetickým potrebám. Nedovoľuje povrchnú konzumáciu umenia. Očakáva od nás umenie! Žltá sa tu stretáva s červenou, červená s čiernou a čierna s bielou: žltá symbolizuje živosť v "Emergence" - čierna a červená utrpenie v "Piete" - červená je zároveň smrťou v "Ukrižovaní". A medzi tým? Medzi tým sa stretávame so všetkými možnými okamihmi šťastia a životnými tragédiami.

Lydia Altmann, historička umenia